JOJ Zdravie

Úzkosť naša každodenná

Doba, ktorú žijeme, vzbudzuje úzkosť. Okrem pandémie a vojny na Ukrajine je zdrojom úzkosti aj strach zo zlyhania, zahlcuje nás každodenný stres, z toho, čo musíme zvládnuť a dokázať. Ako sa vysporiadať s pocitmi strachu a úzkosti a kedy je už úzkosť chorobným príznakom? Aké úzkostné poruchy existujú a ako ich rozpoznať? Čo môžeme robiť, ak nám úzkosť bráni v každodennom živote? O každodennej úzkosti sme sa rozprávali s prednostkou psychiatrickej kliniky LF UK a UN v Bratislave doc. MUDr. Ľubomírou Izákovou.

Verila som šarlatánom

Marianna mala 33 rokov, keď si ráno pri sprchovaní nahmatala obrovskú hrču v prsníku, ktorá sa tam objavila doslova z večera do rána. K lekárovi síce išla, liečiť sa však nezačala. V detstve mala totiž traumatický zážitok, keď po náročnej liečbe rakoviny prsníka zomrela jej mama. Snažila sa preto liečiť sa alternatívne. Na rôzne kúry minula pred 10 rokmi peniaze v hodnote jednoizbového bytu. Napokon ju v zúboženom stave odviezli na paliatívne oddelenie NOÚ v Bratislave, kde dostala druhú šancu na život. Dnes všetkým odkazuje- neverte šarlatánom a liečte sa!

Crohnova choroba- Požiar v črevách

Katarína má od 16 rokov Crohnovu chorobu. Je to autoimunitné zápalové ochorenie tráviaceho traktu, ktorým na Slovensku trpí asi 15 000 ľudí. Ako sa s týmto ochorením žije, čo môžu ľudia s Crohnom pre seba urobiť a prečo má každý "svojho Crohna".

Rakovina prsníka sa dá zistiť ešte pred ”hrčkou”

Rakovina prsníka je diagnózou, s ktorou žije na Slovensku 30 000 žien. Hoci dve tretiny sa vyliečia, ročne na toto ochorenie zomrie 900 žien. Až 300 životov by bolo možné zachrániť, 30 percent žien totiž prichádza neskoro. Rakovina prsníka sa pritom väčšinou dá odhaliť už v štádiu "pred hrčkou." S onkologičkou MUDr. Mirkou Malejčíkovou sme sa rozprávali aj o mýtoch, ktoré toto ochorenie sprevádzajú a tiež o sebaláske a podpore okolia.

Piata, šiesta, siedma choroba

Kožné infekčné detské choroby sú strašiakom pre rodičov, škôlkarov i školákov. Prečo sa označujú číslami, v čom sa líšia, ako sa prejavujú a či sa dá nejako zabrániť nákaze v detskom kolektíve, sme hovorili s dermatologičkou MUDr. Marikou Piršelovou.

Žijem s lupusom

V stredoveku volali toto ochorenie vlčou chorobou a z toho vznikol aj jeho názov. Keď sa totiž zahryzlo do človeka, nepustilo ho a veľmi rýchlo zomrel. Lupus je autoimunitné ochorenie, ktoré napadá všetky systémy v tele. Jana Francúzová kvôli lupusu prežila tri mozgové porážky. Vďaka biologickej liečbe môže pracovať a robiť to, čo miluje- byť sestrou na dialýze a pomáhať pacientom.

Existuje dobrá smrť?

Natália Scharingerová je sestra v bratislavskom hospici Dom Rafael, dlho pracovala aj na paliatívnom oddelení Národného onkologického ústavu. Prečo by sme podľa nej mali "smrť vpustiť do svojho života", čo si myslí o prianí ľudí zomrieť doma medzi blízkymi, čo ju viedlo k jej práci a ako sa s ňou vyrovnáva?

Hlboká žilová trombóza - postrach cestovateľov

Hlboká žilová trombóza je tretie najčastejšie ochorenie. V lete postihuje viac ľudí než v iných ročných obdobiach. Dôvodom sú vysoké teploty, ktoré rozťahujú žily, ale tiež nedostatok tekutín a časté cestovanie. Čo by sme o tomto ochorení mali vedieť, ako spoznáme krvnú zrazeninu a ako sa lieči, sme sa rozprávali s MUDr. Katarínou Vavrovičovou, angiologičkou a kardiologičkou z NÚSCH v Bratislave.

Ženská neplodnosť

Ženy odkladajú tehotenstvo stále na neskorší vek a s tým súvisia aj problémy s počatím a donosením dieťaťa. Sú totiž naprogramované na tehotenstvo a pôrod v mladom veku, prvé dieťa by mali mať vo veku okolo 25 až 27 rokov. Ženy nie sú fyziologicky stvorené na tehotenstvo v štyridsiatke alebo v päťdesiatke," tvrdí odborník na reprodukčnú medicínu MUDr. Peter Krajkovič.

Mužská neplodnosť

Generácia našich otcov mala v mililitri ejakulátu do 200 miliónov spermií. Potom ich bolo 40, 20 a aktuálne je to 15 miliónov spermií. A naše deti budú mať možno normu 1 milión. Takto to momentálne je a k tomu spejeme. Norma WHO sa tomu prispôsobila. Časť populácie mužov sa teda do nej dostala, hoci majú zlý spermiogram. Počet i kvalita spermií sa však stále znižujú.
"Verím tomu, že mužom, ktorí sú dnes ešte chlapcami, bude raz treba pomáhať umelým oplodnením, aby mohli mať deti," tvrdí MUDr. Peter Krajkovič, odborník na reprodukčnú medicínu o mužskej plodnosti.